utekam zo vsetkych sil pred vrahom..
neotacam sa, nechcem vediet kto ma zabije..
mozno mu ujdem, len nejst nejaky dav ludi,
najst cloveka, ktory ma skryje, ochrani..
ludi vsak niet, utekam prazdnymi ulicami..
bezim o zivot..
ach, bolest na hrudi, bolest v srdci..
bez vykriku padam na zem, skrucam sa v kaluzi krvi..
a on, vrah, sa mi smeje tvare..
znama tvar..
akoby som hladela do zrkadla..
zablesk svetla, hmla a potom uz len tma a ticho..
uz ma nic neboli..
Komentáre